SNP v Sampore

Predpoludním 14. marca 1945 jednotky plk. Calaja a Obušenka, spolu s jednotkami mjr. Maximova a Tokareva oslobodili Zvolen. Potom nastal urputný boj o okolité dediny okresného mesta smerom na sever a na západ. Tento zápas trval päť dní. 19. marca 1945 o piatej hodine nastal medzi Hájnikmi a Rybármi silný otras. To Nemcami podmínovaný most, spájajúci tieto dve obce, vyletel do vzduchu. Nemecké vojsko, utekajúc pred oslobodzovacími vojskami, sa plazilo cez dvory a záhrady smerom na Veľkú Lúku, kde sa presunulo ťažisko bojov. V ten istý deň sa objavili prví sovietski vojaci na pravom brehu Hrona, ktorí obsadzovali Hájniky a prví rumunskí vojaci od Borovej hory, ktorí postupne obsadili Rybáre a sliačské kúpele. 23. marca prichádza do Sliača mjr. Jerzenevič so svojimi automatčíkmi. Obyvateľstvo Hájnik a Rybár ho vrele víta. Po oslobodení Zvolena začali vojaci 50. a 51. streleckého zboru Červenej armády sústredený útok na sever k Banskej Bystrici. Úpornosť bojov v pásmach obrany nepriateľa dovoľovala útočiacim za 6 dní postúpiť iba do hĺbky 6 km.

Počas 2. svetovej vojny (hlavne v 1944-1945) na vrchu Vicherec boli ruskými vojakmi vykopané zákopy – „hniezda“. Pri vystúpení na vrchol kopca nájdeme 12 dier (niekde už len malé priehlbiny do zeme), kde kedysi boli ruské zákopy.

Po polhodinovej delostreleckej príprave 19. marca 1945 (medzi 10. a 12. hodinou) vojaci 232. streleckej divízie plk. Calaja, v súčinnosti s 8. rumunskou motostreleckou divíziou gen. Ch. Fortunesca, vyhnali Nemcov zo Sampora.1 Samporčania po vojne začali húževnato opravovať svoje zničené domy (3 domy vyhoreli) a hospodárstva.2 Po vojne sa z nemeckých koncentračných táborov vrátili Samporčania ako napr. Ondrej Koreň, Ján Žuža, O. Ďurčík či Ondrej Mikuš.3

Spoločný hrob sovietských vojakov na vojenskom cintoríne vo Zvolene,  kde sú pochovaný aj vojaci bojujúci v samporskom chotári.

Po 2. svetovej vojne v r. 1945 boli v cintoríne vykopané dva masové hroby. Do jedného boli uložené telá 15 nemeckých vojakov a do druhého 41 vojakov červenej armády – Rusov. Miesto spoločných hrobov bolo umiestnené pri vchode do cintorína na pravej strane. V roku 1946 (protokol exhumácie je s dátumom 15.4.1946) boli exhumované pozostatky ruských vojakov a prenesené na Ústredný vojensky cintorín Kráľovskej rumunskej armády a Červenej armády do Zvolena. V roku 1994 boli pozostatky nemeckých vojakov rovnako exhumované, identifikované a prenesené na cintorín do Nemeckého vojenského cintorína vo Važci, blok 7, rad 27, čísla hrobov 848-862. Kópia protokolu o exhumácii bola v roku 1994 odovzdaná starostovi obce. Presná identifikácia osoby bola zistená u 5 vojakov. V okolí Sampora bojovali jednotky 229. JR (Jäger regiment) 101. JD (Jäger division) a 88.IR (Infantry regiment) z 15.ID (Infantry divízie).

V samporskom cintoríne je pochovaná jediná obeť vojny Anna F. (na hrobovej nápisnej doske je tvar mena „Anička“) Zomrela zasiahnutá letiacim úlomkom do slabiny a brucha 9. mája 1945, v nedožitých 18. rokoch. Anička bola už zasnúbená, čakala na sobáš. Koniec druhej svetovej vojny v Európe nastal 8. mája 1945 kapituláciou Nemecka. Anna F. je pochovaná v jednom hrobe spolu so súrodencami a rodičmi.

Pramene a zdroje:

Sliač dnes.sk Sliačské online noviny. http://www.sliacdnes.sk/category/historia/page/3/ (17.8.2021)

1 Oslobodenecké vojska prišili zo smeru od dediny Zolná, ktorú oslobodili 15. marca 1945 HALAJ, Ján. Povstalecká obec Zolná časť Zvolena. Bratislava. Odkaz. 1994. s. 93.

2 Zdroj: http://www.sliacdnes.sk/?p=159. Zdroj: http://www.mod.gov.sk/data/disk/casopis/Obrana_03_2015.pdf Zdroj: Sliač: malý vlastivedno-turistický sprievodca, Jozef Sliacky, 2014. ISBN 978-80-971686-4-3. s. 12.

3 ŠA SR BB prac. ZV. Fond: MNV Sampor – List občanom k 15. výročiu oslobodenia obce Sampor (1960)