Pánsky mlyn

Mlyn – najpozoruhodnejší a najrevolučnejší stredoveký vynález1

Mlyny ako mechanické zariadenia na mletie múky aj ich rozšírenie v Európe je významný fenomén, ktorý zohrával dôležitú úlohu pri kultivácii a šírení civilizačného pokroku celých krajín, oblastí a regiónov. Spája sa s epochou stredoveku a jeho rozšírenie a osvojenie je jedným zo znakov rozvinutého stredoveku.2 

Mlyn býval väčšinou umiestnený mimo dediny alebo na jej okraji kvôli prístupu k vode. Od ostatných sedliackých usadlostí sa podstatne líšil. Bol však organickou súčasťou dediny, pretože bol nevyhnutný pri poľnohospodárskej výrobe. Pomerne včasné vyčlenenie osobitnej služobníckej profesie mlynára, s ktorou sa v písomných prameňoch ako so špecifickým remeslom stretávame už v 11.-12. storočí, svedčí o pomerne širokom a častom používaní mlynov, najmä na kniežacích a kráľovských majetkoch.3 Písomné doklady o existencii vodných mlynov na našom území sú známe z konca 11. stor., resp. z 1. polovice 12. storočia. Na území starého Uhorska sa ako najstarší údaj o vodných mlynoch uvádza rok 1015, hodnoverne sú doložené dva mlyny na majetkoch tihanyského opátstva v r. 1055.4 Dôležitý písomný prameň o mlynoch možno považovať súpis majetku pannonhalmského opátstva z rokov 1083-1095, v ktorom sa spomína sedem vodných mlynov.5 Najstaršia priama zmienka o mlyne na Slovensku je v listine z roku 1135, ktorou Belo II. potvrdzuje majetky premonštrátskeho kláštora v Bzovíku.6 Zo zmienok v písomných prameňoch sa dozvedáme, že vlastníctvo mlynov bolo od najstarších čias výsadou feudálov, preto sa v listinách spomínajú nielen mlyny, ale aj miesta, kde bolo možné mlyn postaviť. Až neskorších prameňoch zo 14.-16. storočia sa okrem kráľovských a kláštorných spomínajú zemianske, šoltýske, poddanské, obecné a urbárske mlyny. Mlyny sa obyčajne stavali na potokoch a riekach bohatých na vodu, ale i na umele vybudovaných kanáloch, tzv. struhách. Najbežnejší bol mlyn s jedným či dvoma kolesami, len výnimočne sa uvádza i viac kolies. Slovenské pomenovanie zariadenia na mletie múky – mlyn – sa prvýkrát spomína v roku 1453 v zápise Žilinskej knihy7. Napriek týmto častým zmienkam o mlynoch v písomných prameňoch zo stredoveku doteraz nemáme archeologický doklad o mlyne na Slovensku (rok 1985).8

1 Takto označil vynález mlyna francúzsky historik Jacquese Le Goff. J. Le Goff. Kultura stredoveké Evropy. Praha : Odeon, 1991. s. 735.

2 MLYNKA, Ladislav. Mlyny na Slovensku, typológia a historicko-etnografická charakteristika. https://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/kulhoni_magyarsag/2010/sk/mlyny_a_mlynarske_remeslo/pages 002_ladislav_mlynka.htm

3 HABOVŠTIAK, Alojz. Stredoveká dedina na Slovensku. Bratislava : Obzor, 1985. s. 114.

4 MLYNKA, Ladislav. Mlyny na Slovensku, typológia a historicko-etnografická charakteristika. https://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/kulhoni_magyarsag/2010/sk/mlyny_a_mlynarske_remeslo/pages 002_ladislav_mlynka.htm

5 HABOVŠTIAK, Alojz. Stredoveká dedina na Slovensku. Bratislava : Obzor, 1985. s. 114.

6 Decimum Pauli vocatum, iuxta Ecclesiam Sancti Laurentii ad tria aratra dedit comes Lampertus monasterio supradicto cum fenetis et nemoribus et loco molendini.  (…Desiaty [dar] bol majetok v rozsahu troch popluží v Pavlovej [okr. Nové Zámky], vrátane pasienkov, lesov a mlynského miesta. MOL DL 5775.

7 Žilinská mestská kniha alebo Žilinská kniha z rokov 1378-1561 je významná jazyková a právna pamiatka Slovenska. Kniha sa delí na tri časti: 1. Text magdeburského mestského práva z roku 1378. 2. Preklad tohto textu do slovakizovanej češtiny z roku 1473. 3. 117 rôznych záznamov z rokov 1380 – 1561 v latinčine, nemčine a (od roku 1451) aj v slovakizovanej češtine. Záznamy v slovakizovanej češtine obsahujú veľa prvkov súvekého slovenského nárečia z okolia Žiliny. Záznam z roku 1451 niektorí autori považujú za najstarší zachovaný „knižný zápis“ v slovenčine. Kniha, ktorá obsahuje 149 popísaných listov, je rukopisnou pamiatkou viazanou v koženej väzbe z 15. storočia. V roku 1988 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

8 HABOVŠTIAK, Alojz. Stredoveká dedina na Slovensku. Bratislava : Obzor, 1985. s. 114-115.

Známi samporskí mlynári a rok ich zmienky v evan./kat.matrikách
* Martin Valašťan (Valach?), kat. 1770, 1772, 1773, 1776(?)
* Ján Kardoš, ev. 1789
* Juraj Šramko, ev, 1795(?), 1798
* Ján, ev. tovariš v mlyne 1817
* Juraj Lazár, kat. 1834
* Pavol Teren, ev. 1838(?)
* Andrej Košár, ev. 1844, 1846, 1848
* Juraj Kostolný, ev. 1850, 1851, 1855, 1857, 1860
* Daniel Neuman, ev. 1854(?)
* Juraj Horcsin (Hornin?), kat. 1856, 1867
* Jakub Kubica, ev. 1868, 1872, 1973, 1875, 1878
* Ján Kubica, ev. 1875(?)
* Ján Pajtáš, ev. 1809(?), 1811
* Juraj Pajtáš, ev. 1819

4. máj 1723 Najstaršia známa zachovaná zmienka o mlyne v usadlosti Sampor (pravý stĺpec, prvá veta) Mola unius Rotae, quam D(ominus) Baro Smidek possidet. (V obci je) mlyn s jedným mlynským kameňom1, ktorý vlastní pán barón Smidek2.

Ľavý stĺpec

Possesio Zampor

Geor(gius) Kovacs
Joan(nes) Kaan
Desertae sedecimales dantur tres.
Inquilinariae Gyurcsovjech & Ozanovjech dictae dantur duae.


Juraj Kováč
Ján Kán
„Šestnástinové“ (usadlosti) sú v obci tri.
Želiarske (usadlosti), Ďurčovjechova a Ozanovjechova, sú dve.

Vertikálny text
Prata post fund(um) 1/16 pro duob(us) Currib(us)
Terra 3um calcaturar(um) pro una qvaq(ue) post fundum sedecimae calcatura octo sapon(um) Poson(iensium) capaces.
Hi duo nisident Sessiones Sedecimales tres.[/i]

Lúka za poľom šestnástinovým poľom na dva vozy (sena). Jedna trojpoľná zem je na tri prešporské merice súca. V obci sú tieto (dve želiarske) usadlosti (a tri) šestnástinové.

Pravý stĺpec
Mola unius Rotae, quam D(ominus) Baro Smidek (?) possidet.
Labores p(rae)stant ordinarios et per tres Annos unum Zibulum (?),
in tertialitate Portionem Sigismundi respicien.
Pro unius Fundi Sedecimae Nonam solvunt, unum Saponem Avenae & d(enaro)s 31.
Haec Possessio in Tertialitate est conscripta.


(V obci je) mlyn s jedným mlynským kameňom, ktorý vlastní pán barón Smidek (?).
Práce vykonávajú bežným spôsobom a každé tri roky odovzdávajú jeden ?, z tretiny poľa Žigmundovi (dávky) odovzdávajú.
Za časť polí platia deviatok, konkrétne mericu ovsa3 a 31 denárov4.
Táto obec má polia rozdelené do trojpoľného systému.

Miesto, kde ešte začiatkom 20. storočia stál mlyn.

1 Pri priemernej veľkosti mlecích kameňov okolo 80 cm mohol byť maximálny denný výkon vodných mlynov približne 100 kg obilia, v závislosti od výdatnosti vodného zdroja, čo sa zdôrazňovalo aj v urbárskych súpisoch. Nieje to podhodnotený odhad, lebo podľa štatistiky z r. 1885 až 73% vodných mlynov v Uhorsku malo dennú kapacitu 1 – 5 q obilia, z čoho na Slovensku tvorili takéto malé mlyny až 97% ich celkového počtu. Okrem sucha obmedzovali celoročnú prevádzku mlyna aj iné extrémy počasia, ako záplavy a zamŕzanie vody. In:  HANUŠIN, J. Najstaršie vodné mlyny na Slovensku (do konca 13. Storočia). In: Dejiny vědy a techniky 12, Praha : 1979, s. 18.; HANUŠIN, J. Pojem a klasifikácia vodných mlynov na Slovensku. In: Slovenský národopis. 1970. 18,2, s. 210.

2 Tomáš Teodor Leopold Schmidegg (1651-1726), pochádzal zo saského rodu, ktorého členovia sa začiatkom 17. storočia usadili v Kremnici. 30. marca 1689 ho Leopold I. povýšil do barónskeho stavu (titul strednej šľachty), od roku 1690 bol županom zvolenskej stolice a uhorským kráľovským radcom. Počas života prestúpil na katolícku vieru. Istý čas vlastnil kaštiele v Hronseku.

3 Merica – stará dutá miera (61 l); nádoba, košík s takýmto obsahom. In: https://www.slovensky.eu/merica/ . Merica bola jedna z najstarších základných dutých mier s obsahom 30 – 60 l. Slovo merica je staroslovanské, praslovanského pôvodu: prosjm V. M., aby ste této dve dine a mericu hrozon odeslali Pančokom; muka, ktera pozustala po odchodu Wassy Welkomoznosti, newim, kde se podela, tak sotwa ze pozustawa gedna merica; na dwa koňe 60 presspurskích meríc owsa. Synonymom merice bola miera, t. j. 54 – 67 l: do orany se wysegu dwe pressporske mgery (ovsa); když žita aneb jačmena jednu mieru zasejeme a z takoveho potem vymlateneho dve miery mame. Obidve pomenovania s významom „dutá miera“ sú doložené aj v slovenských nárečiach. BALLEKOVÁ, Katarína, SMATANA, Miroslav. Zo studnice rodnej reči. Bratislava : Veda, SAV, Jazykový ústav Ľudovíta Štúra, 2005. ISBN 80-224-0870-0. s. 237-238.

4 Najstaršie uhorské mince razené zo striebra asi od roku 1000 (v Bratislave s nápisom Preslava Civitas) sa nazývali tiež denáre. Mali pôvodne 80-90 % striebra. Denáre sa razili až do roku 1780 (s typickým obrazom madony), kedy ich razenie ukončila Mária Terézia. V druhej polovici 18. storočia sa razili aj medené denáre. Ako počtová jednotka sa však denár používal aj po roku 1780. In: https://sk.wikipedia.org/wiki/Den%C3%A1r_(minca) (30.3.2019)

Prameň: „Conscriptio“, melyet Barinay Ferenc kamarai kerületi fiskális készített. [Súpis spracovaný okresným komorským fiškálom Ferencom Barinayom] z r. 1723. Pri Sampore, uvádza jeden pánsky mlyn a 16 usadlostí.  HU MNL OL E 156 – a. – Fasc. 036. – No. 030. 1723. május 4. Pest. Zampor; Földesúri malom borjú szolgáltatás, tizenhatodos sessiok. MOL Urbaria et conscriptiones. [Súpis spracovaný okresným komorským fiškálom Ferencom Barinayom z r. 1723]

písomná zmienka o výskyte mlyna v usadlosti Sampor z roku 1771 z tereziánskeho urbáru

5. Moliunt in mola D[omi]nali ad distantiam unius quadrantis.
[Obilie] melú v panskom mlyne vzdialenom jednu kvadrantu  [= 15 min peši]

Prameň: Urbarium Possessionis Szampor Comitatus Zoliensis. A.D. 1771. Beneficia. n.5; p. 9.