{"id":352,"date":"2021-05-26T15:54:16","date_gmt":"2021-05-26T13:54:16","guid":{"rendered":"https:\/\/www.sampor.net\/?page_id=352"},"modified":"2023-02-28T10:51:16","modified_gmt":"2023-02-28T09:51:16","slug":"skola","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.sampor.net\/index.php\/skola\/","title":{"rendered":"\u0160kola"},"content":{"rendered":"\n

\"\"<\/p>\n\n\n\n

V roku 1859 si Sampor\u010dania spolu s Lukavi\u010danmi postavili \u0161kolu. Na jej stavbu si po\u017ei\u010dali od senior\u00e1lneho vdovskosirotsk\u00e9ho \u00fastavu 210 zlat\u00fdch, \u010do ka\u017ed\u00fd rok postupne spl\u00e1cali. \u0160kola bola pravdepodobne z v\u00e4\u010d\u0161ej \u010dasti dreven\u00e1. V roku 1910 boli rozbehnut\u00e9 pl\u00e1ny na jej prestavbu. Zadov\u00e1\u017eili si potrebn\u00fd materi\u00e1l (skaly), ale nakoniec k prestavbe nedo\u0161lo, lebo 5. okt\u00f3bra 19101<\/sup><\/a> zhorela2<\/sup><\/a>. Ke\u010f\u017ee na nov\u00fa \u0161kolu pe\u0148az\u00ed nebolo, s\u00fahlasili s po\u0161t\u00e1tnen\u00edm \u0161koly3<\/sup><\/a>. Ale ke\u010f sa vec so \u0161t\u00e1tom na\u0165ahovala, rozhodli sa ponecha\u0165 si cirkevn\u00fa \u0161kolu. Na konvente 2. augusta 1911 odhodlali sa stava\u0165 nov\u00fa \u0161kolu svojpomocne spolu s Lukavi\u010danmi. Zvolensk\u00fd senior\u00e1t im poskytol 14 tis\u00edc kor\u00fan4<\/sup><\/a>. 600 kor\u00fan dostali od \u0161t\u00e1tu na drevo. Do novembra \u0161kolu postavili (\u0161kolu stavali necel\u00e9 4 mesiace). Posv\u00e4til ju senior Peter Bakay5<\/sup><\/a> z O\u010dovej v nede\u013eu 19. novembra 1911. S pomocou Gust\u00e1v Adolfsk\u00e9ho spolku6<\/sup><\/a> a gener. fondu dl\u017eobu do piatich rokov splatili.7<\/sup><\/a> \u017diaci z Lukavice chodievali do samporskej \u0161kole a\u017e do roku 1943. 5.9.1943 bola posviacka novej \u0161koly v Lukavici. Posviacku vykonal Samuel Li\u010dko, far\u00e1r zo Zvolena spolu s miestnym far\u00e1rom Pavlom Hroncom z Hronseka. Na sl\u00e1vnosti sa z\u00fa\u010dastnil aj seniorsky dozorca Dr. J\u00e1n Ostrica. \u017diaci z Lukavice od 1.9.1962 za\u010dali chodi\u0165 do \u0161koly do Slia\u010da.8<\/sup><\/a> Posledn\u00fd \u0161kolsk\u00fd rok na \u013eudovej \u0161kole v Sampore bol 1946\/1947.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

U\u010dite\u013e J\u00e1n Velebn\u00fd s de\u0165mi na stanova\u010dke na Vicherci (cca 1958) a so \u017eiakmi pred \u0161kolou (1952)<\/mark><\/em><\/p>\n\n\n\n

Dnes samporsk\u00e9 \u0161kolopovinn\u00e9 deti doch\u00e1dzaj\u00fa do z\u00e1kladnej \u0161koly v Slia\u010di. \u0160kola pokr\u00fdva sp\u00e1dov\u00fa oblas\u0165 do ktorej patria aj obce Sielnica, Ve\u013ek\u00e1 L\u00faka, Lukavica a mestsk\u00e1 \u010das\u0165 Sampor. Priestorovo je z\u00e1kladn\u00e1 \u0161kola umiestnen\u00e1 na Pionierskej ulici \u010d. 9. V danej budove \u0161kola p\u00f4sob\u00ed od roku 1961. V roku 1997 sa za\u010dalo s v\u00fdstavbou nov\u00e9ho pavil\u00f3nu pre zv\u00fd\u0161enie kapacity \u0161koly. V\u00fdstavba bola dokon\u010den\u00e1 v roku 2000.13<\/sup><\/a><\/p>\n\n\n\n

Plat u\u010dite\u013ea m\u00f4\u017eeme pozna\u0165 zo z\u00e1pisu z roku 1904 \u201eU\u010dite\u013eovi zo Sampora sa plat stabilizuje (upevn\u00ed)\u201c na 800 kor\u00fan.14<\/sup><\/a><\/p>\n\n\n\n

Budova niekdaj\u0161ej \u0161koly je situovan\u00e1 v\u013eavo od cesty, pri vstupe do obce Sampor z r\u00e1zcestia.<\/p>\n\n\n\n

Gener\u00e1lny biskup evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku Pavel Uhorskai9<\/sup><\/a> posv\u00e4til 15. augusta 1993, popoludn\u00ed v Sampore modliteb\u0148u, ktor\u00fa si veriaci prerobili zo starej (evanjelickej) cirkevnej \u0161koly, ke\u010f im ju ako ich vlastn\u00edctvo \u0161t\u00e1t vr\u00e1til.10<\/sup><\/a> V auguste 199811<\/sup><\/a> biskup Ivan Osusk\u00fd posv\u00e4til interi\u00e9r modlitebne v Sampore. <\/p>\n\n\n\n

Dnes b\u00fdval\u00e1 \u013eudov\u00e1 \u0161kola (nesk\u00f4r nazvan\u00e1 n\u00e1rodn\u00e1 \u0161kola<\/em>) s bytom pre u\u010dite\u013ea sl\u00fa\u017ei evanjelikom ako modliteb\u0148a. Bohoslu\u017eby m\u00e1vaj\u00fa v 2. a 4. nede\u013eu v mesiaci o 13. hodine. Toho \u010dasu do modlitebne chodieva sl\u00fa\u017ei\u0165 bohoslu\u017eby n\u00e1mestn\u00e1 far\u00e1rka z Matkocirkvi Hronsek Mgr. Anna Jaku\u0161ov\u00e1.12<\/sup><\/a><\/p>\n\n\n\n

U\u010ditelia, ktor\u00ed u\u010dili v samporskej \u0161kole<\/em><\/strong><\/p>\n\n\n\n

Martin Cornides (Cornides, Prividiensis) 1652<\/em><\/strong>. Narodil sa v Prievidzi, kde bol rektorom v r. 1637, potom far\u00e1rom v Hrachove. V 1652 odi\u0161iel zo Sampora do Lovinobane, ale tu viedol nemravn\u00fd \u017eivot, preto ho z fary vyhnali. Lovinobanci mu vzali k\u013e\u00fa\u010de od kostola, kalich s pat\u00e9nou i kom\u017eu, ale pre svoju tvrdohlavos\u0165 neodi\u0161iel, ale na\u010falej k\u00e1zal, hoci len svojej man\u017eelke a svojim dvom dc\u00e9ram na cintor\u00edne. Nov\u00fd superintendent David Lany, nechcel pri prvej vizit\u00e1ci\u00ed vyhna\u0165 Martina, preto presved\u010dil Lovinobancov, aby ho prijali aspo\u0148 od fa\u0161iangov (obdobie od Troch kr\u00e1\u013eov po Popolcov\u00fa stredou) do sv. Juraja (koniec apr\u00edla), potom ho odpor\u00fa\u010dal na nov\u00e9 miesto Polich\u0148anom.<\/p>\n\n\n\n

Juraj Gaud\u00edk 1663<\/em><\/strong>. Po od\u00edden\u00ed Cornidesa chcel sa tu votrie\u0165 Juraj Gaud\u00edk, syn J\u00e1na a Anny Gaud\u00edkovej z Ve\u013ek\u00fdch Uheriec v Tekovskej \u017eupe, ktor\u00fd \u0161tudoval doma, potom v Oslanoch, Prievidzi, Rajci, G\u00fcnci, \u0160oprone, \u0160tiavnici a roku 1648 vo Wittemberku, kde str\u00e1vil p\u00e4\u0165 rokov. Juraj Gaudik sa na univerzite vo Wittenbergu imatrikuloval 23.5.1648, \u0161tudoval tam do roku 1652, kedy pod veden\u00edm lektora Christiana Bielefelda obh\u00e1jil pr\u00e1cu \u201ePentas quaestionum ethicarum\u201c ktor\u00fa venoval 28 tam \u0161tuduj\u00facim Uhrom. Vr\u00e1tiac sa domov bol najprv rektorom v Niklsdorfe za Dunajom, potom v Berzeviciach, potom na Bzov\u00edku, od r. 1657 u\u010dil tretiu triedu na lyceume v \u0160tiavnici a povolan\u00fd za far\u00e1ra do V\u00edtkoviec, V Prievidzi d\u0148a 22. novembra roku 1660 ho vysv\u00e4til Martin Tarn\u00f3czy. Do kontubernia prijat\u00fd bol v kongreg\u00e1ci\u00ed v Kru\u0161ovcach d\u0148a 19. janu\u00e1ra roku 1660, kde podp\u00edsal z\u00e1kony. \u00daradoval tam do roku 1661. Potom ako vyhnanec v roku 1663 k\u00e1zal v Sampore. Zolniansk\u00fd far\u00e1r Eli\u00e1\u0161 Zacharides v tom roku 9. j\u00fana \u017ealoval na kongreg\u00e1ci\u00ed, \u017ee Gaud\u00edk bez jeho vedomia k\u00e1zal v jeho fili\u00e1lnej cirkvi Sampore, kde sa chce sta\u0165 far\u00e1rom. Pr\u00edtomn\u00fd slu\u017eobn\u00edk vdovy \u0160oo\u0161ky, Samuel Dubniczay, br\u00e1nil Gaud\u00edka, \u017ee pri\u0161iel ta povolan\u00fd \u0160oo\u0161kou, ako patr\u00f3nkou na \u017eiados\u0165 sam\u00fdch posluch\u00e1\u010dov, \u010domu len Zacharides protire\u010dil. Kone\u010dne vzal na seba superitendent Lany, \u017ee to so \u0160oo\u0161kou vyrovn\u00e1. Na odpor\u00fa\u010danie Ka\u0161para J\u00e1konyho a far\u00e1ra Daniela Lanyho stal sa Gaud\u00edk roku 1664 far\u00e1rom v Drien\u010danoch a nasleduj\u00faceho roku bol prijat\u00fd do gemersk\u00e9ho bratstva; ale u\u017e roku 1666 vyhnan\u00fd bol z cirkvi kontuberniumom pre opilstvo. Na kongreg\u00e1ci\u00ed d\u0148a 4. febru\u00e1ra 1663 prosili Sampor\u010dania odpor\u00fa\u010daj\u00facu listinu k zbierke almu\u017eny na opravenie ich kostola, ale bratstvo upravilo ich kostoln\u00edka, aby najprv odovzdal zolniansk\u00e9mu far\u00e1rovi to, \u010do s\u00fa mu ako filialisti od troch rokov pozd\u013a\u017en\u00ed. <\/p>\n\n\n\n

\n

Adam \u0160idlay 1800<\/em><\/strong>. Zo Sampora odi\u0161iel do Brez\u00edn. Do roku 1807 bol u\u010dite\u013eom a obecn\u00fdm not\u00e1rom v Brezin\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n

Anna Fra\u0148ov\u00e1 1837<\/em><\/strong>. U\u010dila vo svojom dome (kto po nej u\u010dil, nieje zn\u00e1me).<\/p>\n\n\n\n

Juraj Marko 1861<\/em><\/strong>. B\u00fdval\u00fd mlyn\u00e1r, okolo r. 1865 \u201ehorlivo\u201c u\u010dil deti vo svojom byte vo Vlkanovej, ke\u010f\u017ee \u0161kolu obec nemala.<\/p>\n\n\n\n

J\u00e1n Tursk\u00fd 1862-1864<\/em><\/strong>. Narodil sa 1. janu\u00e1ra 1827 v Banskej Bystrici, kde a\u017e po syntaktick\u00fa triedu (\u0161tvrt\u00e1 trieda na gymn\u00e1ziu) chodil do \u0161koly. Z roka na rok bolo vidie\u0165 na \u0148om, \u017ee chv\u00e1lyhodne pokra\u010duje vo vyu\u010dovan\u00ed, bol svedomit\u00fdm, u\u010dieval od r\u00e1na a\u017e do ve\u010dera. V r. 1852 \u017eil v man\u017eelstve s Johannou Majt\u00e1novou. P\u00f4vodne bol tk\u00e1\u010dskym majstrom. Zomrel v Sampore 1. m\u00e1ja 1884.<\/p>\n<\/div><\/div>\n\n\n\n

J\u00e1n Nemann<\/strong> 1.10.1884-1888<\/strong><\/em>. Narodil sa 21. febru\u00e1ra 1846 v Novom Meste nad V\u00e1hom rodi\u010dom J\u00e1n a Zuzana r. \u017darnovick\u00e1, ktor\u00ed sa pres\u0165ahovali do \u0160tiavnice. Tam skon\u010dil \u0161tvrt\u00fa gymnazi\u00e1lnu triedu, potom p\u00f4sobil ako pomocn\u00fd a dom\u00e1ci u\u010dite\u013e a stal sa riadnym u\u010dite\u013eom v M\u00f4l\u010di. R. 1848 obdr\u017eal u\u010dite\u013esk\u00fd diplom na preparandii v Kl\u00e1\u0161tore pod Znievom a bol 2 \u00bd roka u\u010dite\u013eom v \u010cep\u010d\u00edne (okr. Tur\u010d.Teplice), 2 \u00bd roka v Malachove a od 1. okt\u00f3bra 1884 v Sampore. Prv\u00e1 jeho man\u017eelka bola Am\u00e1lia Jor\u010dikov\u00e1 a druh\u00e1 Johanna Dvorsk\u00e1. J\u00e1n Nemann bol jeden z troch bratov u\u010dite\u013eov, ktor\u00ed zalo\u017eili viacgenera\u010dn\u00fa u\u010dite\u013esk\u00fa dynastiu Nemannovcov, p\u00f4sobiacu v okol\u00ed Banskej Bystrice. Jeho syn Vojtech Nemann sa narodil 5. novembra 1886 v Sampore. U\u010dite\u013esk\u00fd diplom z\u00edskal v roku 1908 v Banskej \u0160tiavnici a miesto na malachovskej \u0161kole patrilo medzi prv\u00e9 v jeho rodiacej sa u\u010dite\u013eskej kari\u00e9re. V Malachove bol \u010dinn\u00fd \u0161tyri roky, od 1. septembra 1909 do 1. janu\u00e1ra 1913, kedy bol prelo\u017een\u00fd na u\u010dite\u013esk\u00e9 miesto do Jakuba, kde p\u00f4sobil do leta 1914, preto\u017ee s vypuknut\u00edm vojny narukoval k vojsku.<\/p>\n\n\n\n

Juraj Letr\u00edk 1888-1.10.1898<\/em><\/strong>. Narodil sa v Hronseku 22. m\u00e1ja 1867. V roku 1885 sa stal pomocn\u00fdm u\u010dite\u013eom u svojho ot\u010dima \u0160tefana Ga\u017eu v \u010cer\u00edn-\u010ca\u010d\u00edne. Po jeho smrti v 1886 tam p\u00f4sobil do roku 1888, v tom istom roku odi\u0161iel do Sampora. 1.10. 1898 odch\u00e1dza do Ve\u013ekej L\u00faky. V roku 1901 si nadobudol u\u010dite\u013esk\u00fd diplom na \u0161tiavnickej preparandii. V man\u017eelstve \u017eil od roku 1893 s M\u00e1riou Hudecovou a od r. 1910 s M\u00e1riou Bukov\u010danovou, m\u00f4l\u010danskou u\u010dite\u013ekou.<\/p>\n\n\n\n

J\u00e1n Zvada 1.1.1899-1905<\/em><\/strong>. Povolan\u00edm obuvn\u00edk narodil sa d\u0148a 20. m\u00e1ja 1845 v Banskej Bystrici. V Malachove u\u010dil do konca roku 1898, preto\u017ee bol od 1. janu\u00e1ra 1899 vymenovan\u00fd za u\u010dite\u013ea v Sampore. Pre opilstvo bol odvolan\u00fd zo samporskej \u0161koly. Umrel v Banskej Bystrici roku 1907.<\/p>\n\n\n\n

Helena Garajov\u00e1 1905-1907<\/em><\/strong>. Ako ovod\u00e1\u0161ka, bola vyvolen\u00e1 u\u010di\u0165 v Sampore, s t\u00fdm, \u017ee si za dva roky opatr\u00ed u\u010dite\u013esk\u00fd diplom, ale v roku 1907 odi\u0161la za opatrovn\u00ed\u010dku mal\u00fdch dietok do Rimavskej Soboty.<\/p>\n\n\n\n

Ondrej Zemko 1.10.1907-1.9.1909<\/em><\/strong>. Narodil sa 11. novembra 1887 vo Ve\u013ekej L\u00fake Ondrejovi a Anne Dvorsk\u00fdm. U\u010dil sa doma, v \u0160aj\u00f3-Gemeri (dnes obec Gemer, okr. Rev\u00faca) a v Pre\u0161ove. Po z\u00edskan\u00ed diplomu sa od 1. okt\u00f3bra 1907 st\u00e1va u\u010dite\u013eom v Sampore. Odkia\u013e 1. septembra 1909 pre\u0161iel do Hronseka. 1. augusta 1914 narukoval do vojny, 24. augusta sa dostal do rusk\u00e9ho zajatia.<\/p>\n\n\n\n

Vladim\u00edr Klobu\u0161ick\u00fd 1909-1910<\/em><\/strong>. Vnuk u\u010dite\u013ea Samuela, p\u00f4sobiaceho v Hornej Mi\u010dinej. Narodil sa 28. janu\u00e1ra 1892 na Polhore, kde jeho otec bol not\u00e1rom. Odtia\u013e sa pres\u0165ahoval spolu s rodi\u010dmi do H\u00fdb, kde aj \u0161kolu nav\u0161tevoval. Potom chodieval do Brezna a nakoniec do Lu\u010denca, kde z\u00edskal u\u010dite\u013esk\u00fd diplom. Najprv bol u\u010dite\u013eom v Sampore, ale ke\u010f mu zhorela \u0161kola (5.10.1910), odi\u0161iel do Pon\u00edk za pomocn\u00edka a odtia\u013e 15. m\u00e1ja 1911 za riadneho u\u010dite\u013ea do Mi\u010dinej.<\/p>\n\n\n\n

Juraj Letr\u00edk 1911-1927<\/em><\/strong>. V roku 1911 sa op\u00e4\u0165 vracia (v Sampore u\u017e p\u00f4sobil v obdob\u00ed 1888-1.10.1898) do Sampora a miesto u\u010dite\u013ea vo Ve\u013ekej L\u00fake prenech\u00e1va svojej man\u017eelke M\u00e1rii, rod. Bukov\u010danovej, ktor\u00e1 tam p\u00f4sobila do roku 1945. Zomrel 9.1. 1939. M\u00e1ria (Irma) Letr\u00edkov\u00e1, narodila sa v Dob\u0161inej 10. febru\u00e1ra 1882. rodi\u010dom Jozefa a \u017dofie Hentschy. U\u010dila sa v Ko\u0161iciach a Spi\u0161skej Novej Vsi, kde ako s\u00fakromn\u00e1 \u017eia\u010dka tamoj\u0161ej \u0161t\u00e1tnej preparandie ukon\u010dila \u0161tvorro\u010dn\u00fd kurz. Diplom obdr\u017eala v Budape\u0161ti na \u0161t\u00e1tnej preparandii v roku 1906. Potom bola vychov\u00e1vate\u013ekou u gr\u00f3fky Eleon\u00f3ry \u010c\u00e1kyovej. Od 16. septembra sa stala u\u010dite\u013ekou v M\u00f4l\u010di. 27. novembra 1909 sa vydala za Juraja Letr\u00edka.<\/p>\n\n\n\n

Elena Nesvedov\u00e1 1928-1931<\/em><\/strong>. Pri\u0161la zo Sitnianskej Leh\u00f4tky. Pre prie\u0165ahy o jej \u0161t\u00e1tnom ob\u010dianstve, musela svoje miesto opusti\u0165.<\/p>\n\n\n\n

M\u00e1ria Jankovsk\u00e1 1931-1932<\/em><\/strong>. V\u00fdpomocn\u00e1 u\u010dite\u013eka, ke\u010f\u017ee o miesto sa nikto nehl\u00e1sil. Odstr\u00e1nen\u00e1 pre nemravn\u00fd \u017eivot.<\/p>\n\n\n\n

Zuzana Bohu\u0161ov\u00e1 1932-1940<\/em><\/strong>. Narodila sa vo Ve\u013ekej L\u00fake v roku 1912. U\u010dila sa vo Zvolene a Banskej Bystrici.<\/p>\n\n\n\n

Juraj Kozol 1941<\/em><\/strong>. V\u00fdpomocn\u00fd kantor \u2013 u\u010dite\u013e, zahynul na fronte v 2. sv. vojne. Uveden\u00fd pravdepodobne na pam\u00e4tnej tabuli umiestnenej na po\u017eiarnej zbrojnici v obci Ivan\u010din\u00e1. Pod\u013ea tabule naroden\u00fd 5.8.1919, zomrel v septembri 1944, vyhl\u00e1sen\u00fd za nezvestn\u00e9ho.<\/p>\n\n\n\n

Marta Mistr\u00edkov\u00e1<\/em><\/strong>. U\u010dite\u013eka v Sampore.<\/p>\n\n\n\n

Osifov\u00e1<\/strong><\/em>. U\u010dite\u013eka v Sampore.<\/p>\n\n\n\n

Jozef Polievka<\/em><\/strong>. <\/strong>U\u010dite\u013e v Sampore.<\/p>\n\n\n\n

J\u00e1n Velebn\u00fd po roku 1948<\/em><\/strong>. Naroden\u00fd 10.9.1924 v Bad\u00edne, zomrel 30.9.1992, pochovan\u00fd vo Zvolene na cintor\u00edne na Zlatom potoku. S n\u00edm je pochovan\u00e1 aj jeho man\u017eelka Anna, rod. Bucholcerov\u00e1, nar. 10.10.1932 v Lukavici. Zomrela 15.5.2011.<\/p>\n\n\n\n

Em\u00edlia Nemcov\u00e1<\/em><\/strong>. U\u010dite\u013eka v Sampore<\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n

Pramene a zdroje:<\/p>\n\n\n\n

1<\/a> Sl\u00e1vik uv\u00e1dza rok zhorenia \u0161koly 1913. SL\u00c1VIK, J\u00e1n. Dejiny Zvolensk\u00e9ho evanjelick\u00e9ho a.v. bratstva a senior\u00e1tu. Bansk\u00e1 \u0160tiavnica: Vdova a syn A. Joergesa, 1921. s. 721.<\/p>\n\n\n\n

2<\/a> Vo Ve\u013ekej L\u00fake \u0161kola zhorela v 1860. In: HAJDUK Andrej. Dejiny Evanjelick\u00e9ho a. v. cirkevn\u00e9ho zboru v Hronseku. Hronsek. Cirkevn\u00fd zbor ECAV na Slovensku so s\u00eddlom v Hronseku, 2005, s. 70.<\/p>\n\n\n\n

3<\/a> Sampor\u010dania podali prosbu o oddanie \u0161koly ministerstvu, nako\u013eko si netr\u00fafali ju stava\u0165, pre vysok\u00e9 finan\u010dn\u00e9 n\u00e1klady. SL\u00c1VIK, J\u00e1n. Dejiny Zvolensk\u00e9ho evanjelick\u00e9ho a.v. bratstva a senior\u00e1tu. Bansk\u00e1 \u0160tiavnica: Vdova a syn A. Joergesa, 1921. s. 721.<\/p>\n\n\n\n

4<\/a> I\u0161lo o p\u00f4\u017ei\u010dku, nie dar. Ako Sl\u00e1vik p\u00ed\u0161e: \u201eale horliv\u00fd h\u00faf veriacich ro\u010dite po 1700 kor\u00fan spl\u00e1cal, \u010do urobilo 140% \u0161t\u00e1tnej dane<\/em>.\u201c Ak spl\u00e1cali takto ka\u017ed\u00fd rok, za necel\u00fdch 9 rokov mali splaten\u00e9 dlhy. SL\u00c1VIK, J\u00e1n. Dejiny Zvolensk\u00e9ho evanjelick\u00e9ho a.v. bratstva a senior\u00e1tu. Bansk\u00e1 \u0160tiavnica: Vdova a syn A. Joergesa, 1921. s. 721.<\/p>\n\n\n\n

5<\/a> Peter Bakay (1851 \u2013 1942), evanjelick\u00fd far\u00e1r v O\u010dovej, jeden z hlavn\u00fdch st\u013apov ma\u010fariza\u010dn\u00e9ho n\u00e1poru vo zvolenskom senior\u00e1te. Jozef Miloslav Hurban. \u013dudov\u00edt \u0160t\u00far \u2013 kniha druh\u00e1. VIII. \u010das\u0165. [online] In: Zlat\u00fd fond SME https:\/\/zlatyfond.sme.sk\/<\/a>dielo<\/a>\/1148\/Hurban_Ludovit-Stur\/2<\/a> (24.12.2018). Bakay bol zvolensk\u00fdm seniorom, ktor\u00fd v roku 1918 z\u00edskal za z\u00e1sluhy R\u00e1d \u017eeleznej koruny III. triedy. In: N\u00e1rodnie noviny zo d\u0148a 9. j\u00fala \/utorok, rok 1918, \u010d\u00edslo 79, ro\u010dn\u00edk XLIX. Rak\u00fasko-uhorsk\u00fd Rad \u017deleznej koruny – bol zalo\u017een\u00fd cis\u00e1rom Franti\u0161kom I. v roku 1816 ako pokra\u010dovanie Napoleonovho radu v s\u00favislosti s jeho z\u00e1nikom po re\u0161taur\u00e1cii Burbonov vo Franc\u00fazsku a zahrnut\u00edm Lombardsk\u00e9ho (Lombardsko-ben\u00e1tskeho) kr\u00e1\u013eovstva do Rak\u00faskeho cis\u00e1rstva. Je to z\u00e1slu\u017en\u00fd rad civiln\u00fd aj vojensk\u00fd. Z\u00e1kladom radu je tzv. \u017eelezn\u00e1 lombardsk\u00e1 koruna. Na korune je umiestnen\u00fd zlat\u00fd (dvojhlav\u00fd) orol so \u017eezlom, me\u010dom a r\u00ed\u0161skym jablkom v paz\u00faroch, prev\u00fd\u0161en\u00fd korunou s vlaj\u00facimi stuhami. Na hrudi m\u00e1 modr\u00fd \u0161t\u00edtok s inici\u00e1lou zakladate\u013ea F. Stuha: oran\u017eov\u00e1 (zlato\u017elt\u00e1) s modr\u00fdmi okrajmi. Na rubovej strane orla je modr\u00fd \u0161t\u00edtok s letopo\u010dtom 1815. Rad zanikol p\u00e1dom monarchie v r. 1918. Slovakiana \u2013 kult\u00farne dedi\u010dstvo Slovenska. [online] In: https:\/\/www<\/a>.<\/a>slovakiana.sk\/kulturne-objekty\/cair-ko1l4bx\/stiahnut<\/a> (25.12.2018) Da\u0165 pre\u010d<\/p>\n\n\n\n

6<\/a> Spolok Gustava Adolfa v Nemecku (GAW) je organiz\u00e1ciou nemeck\u00fdch protestantov v oblasti finan\u010dnej pomoci men\u0161inov\u00fdm evanjelick\u00fdm a reformovan\u00fdm cirkv\u00e1m v Eur\u00f3pe, v Latinskej Amerike, Strednej \u00c1zii a na Bl\u00edzkom V\u00fdchode. In: Evanjelik.sk. [online] http<\/a>:\/\/e-anjelik.sk\/?cat=19<\/a> (25.12.2018) Zalo\u017een\u00fd v roku 1861. In: Evanjelik.sk [online] http:\/\/e-<\/a>anjelik<\/a>.sk\/?p=3835<\/a><\/p>\n\n\n\n

7<\/a> HAJDUK, Andrej. Dejiny Evanjelick\u00e9ho a. v. cirkevn\u00e9ho zboru v Hronseku. Hronsek. Cirkevn\u00fd zbor ECAV na Slovensku so s\u00eddlom v Hronseku, 2005, s. 73-74.<\/p>\n\n\n\n

8<\/a> HAJDUK, Andrej. Dejiny Evanjelick\u00e9ho a. v. cirkevn\u00e9ho zboru v Hronseku. Hronsek. Cirkevn\u00fd zbor ECAV na Slovensku so s\u00eddlom v Hronseku, 2005, s. 75.<\/p>\n\n\n\n

9<\/a> Biskup Pavel Uhorskai \u2013 (* 2. marec 1919, Tom\u00e1\u0161ovce – \u2020 5. okt\u00f3ber 2010 Lu\u010denec)<\/p>\n\n\n\n

10<\/a> TASR Info, 15.8.1993. J\u00e1n Kapust\u00edk. <\/em>https:\/\/vtedy.tasr.sk\/zoom\/755527\/view?page=21&p=separate&view=-669,460,4831,2852<\/a><\/p>\n\n\n\n

11<\/a> HAJDUK, Andrej. Dejiny Evanjelick\u00e9ho a. v. cirkevn\u00e9ho zboru v Hronseku. Hronsek. Cirkevn\u00fd zbor ECAV na Slovensku so s\u00eddlom v Hronseku, 2005, s. 78.<\/p>\n\n\n\n

12<\/a> Cirkevn\u00fd zbor ECAV na Slovensku so s\u00eddlom v Hronseku. In: www<\/a>.<\/a>ecavhronsek<\/a>.sk<\/a>. Online: https:\/\/www.ecavhronsek.sk\/kontakt\/<\/a> (4.10.2019)<\/p>\n\n\n\n

13<\/a> Program hospod\u00e1rskeho a soci\u00e1lneho rozvoja mesta Slia\u010d. \u0160kolstvo. [online] http:\/\/www.sliac.sk\/download_file_f.php?id=766296<\/a>(26.12.2018) a tie\u017e Hajduk Andrej. Dejiny Evanjelick\u00e9ho a. v. cirkevn\u00e9ho zboru v Hronseku. Hronsek. Cirkevn\u00fd zbor ECAV na Slovensku so s\u00eddlom v Hronseku, 2005, s. 70.<\/p>\n\n\n\n

14<\/a> [\u201eA sz\u00e1mpori tan\u00edt\u00f3 fizet\u00e9s\u00e9t 800 koron\u00e1ra eg\u00e9sz\u00edti ki.\u201c]. Spr\u00e1va zo d\u0148a 10. j\u00fana 1904 p.\u010d. 442. s. 121.<\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

V roku 1859 si Sampor\u010dania spolu s Lukavi\u010danmi postavili \u0161kolu. Na jej stavbu si po\u017ei\u010dali od senior\u00e1lneho vdovskosirotsk\u00e9ho \u00fastavu 210 zlat\u00fdch, \u010do ka\u017ed\u00fd rok postupne spl\u00e1cali. \u0160kola bola pravdepodobne z v\u00e4\u010d\u0161ej \u010dasti dreven\u00e1. V roku 1910 boli rozbehnut\u00e9 pl\u00e1ny na … <\/p>\n

Continue reading „\u0160kola“<\/span><\/a><\/div>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":6,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"template-full.php","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-352","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.sampor.net\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/352","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.sampor.net\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.sampor.net\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.sampor.net\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.sampor.net\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=352"}],"version-history":[{"count":37,"href":"https:\/\/www.sampor.net\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/352\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1674,"href":"https:\/\/www.sampor.net\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/352\/revisions\/1674"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.sampor.net\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=352"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}